Vyznajte sa vo Vašich peniazoch IX.

Áno, je to tak: prevažná väčšina slovenských domácností drží všetky svoje finančné rezervy predovšetkým na účtoch s nízkym výnosom. Zdôvodnením väčšinou býva averzia voči riziku. Ak to má byť stávka na istotu, tak sa jedná o istotu straty. Alebo prinajmenšom nulového výnosu.

Na hodnotu našich peňazí totiž neustále pôsobí inflácia. K ochrane pred ňou ešte tak stačia podielové fondy peňažného trhu alebo sporiace účty. Pre splnenie dlhodobých cieľov je však potrebné výkonnejšie nástroje, portfólia namiešané z akcií a dlhopisov. Rozumne vyvážený mix investícií kapitálového trhu poskytne v dlhšom časovom horizonte priemerný výnos šesť až sedem percent ročne. Pre ilustráciu sa pozrime na názornú tabuľku:

Vidíme, že rozdiel výnosov značne vzrastá v čase. Pre dlhodobé zámery, akým je napríklad finančná nezávislosť, je využitie vysoko výkonných investícií nevyhnutnosťou. Inak sa okradneme o nezanedbateľné čiastky a náročnejšie ciele budeme plniť len s ťažkosťami. V horšom prípade by sme sa niektorých z nich museli vzdať úplne, a to nechceme, však?

Áno, ale čo s tým rizikom? V prvom rade, riziká ohrozujúce investície sú všelijaké. Napríklad Česi, ktorí si sporili v kampeličkách sa na vlastnej koži presvedčili o kreditnom riziku. To je situácia, kedy daný peňažný ústav alebo emitent cenných papierov nie je schopný splácať svoje záväzky. Ak investujeme prostredníctvom otvorených podielových fondov, také nebezpečenstvo sa nás prakticky netýka. A to dokonca aj v prípade, že skrachuje správcovská spoločnosť daného fondu. Jeho majetok totiž investičnej spoločnosti nepatrí, a v prípade konkurzu a vyrovnania nie je súčasťou konkurznej podstaty. Peniaze v banke bohužiaľ takto zabezpečené nemáme, zato však sú do určitého limitu kryté poistením vkladov.

V prípade akciových investícií je hlavným rizikom kolísavosť, volatilita. Čo znamená, že v priebehu roka môžeme na trhoch zarobiť pokojne tridsať aj viac percent, ale takisto toľko aj stratiť. Stratových období je však historicky významne menej a predovšetkým z dlhodobého hľadiska akciové trhy rastú v priemere 7 – 14 % ročne. Každopádne, kolísanie je nepríjemné. Slabšie povahy obdobie poklesu neustoja, likvidujú pozície a realizujú straty. Ochráni nás len železná disciplína a predovšetkým jasná predstava o tom, kam ktorá investícia smeruje. Ak sa významne zníži hodnota mojich vkladov, ktoré budem potrebovať za osem rokov, som pokojný. To je normálne. Keby sa tak stalo rok dva pred koncom, mám problém.

Kvôli tomu portfólio nesmie zostať statické, používame tzv. investičnú brzdu. V pôvodne agresívnom mixe pre dlhodobú potrebu, s prevahou akciových titulov, postupne pribúdajú dlhopisy a na záver celý objem skončí v peňažnom trhu, kde sa mu nemôže nič stať. Z toho vyplýva aj potreba z času na čas, najmenej raz za dva roky, revidovať finančný plán a urobiť príslušné úpravy v nastavení aktív.

Ďalším opatrením, rovnako dôležitým, je využitie konceptu pravidelného investovania. Nech si trhy vykonávajú akékoľvek hry, nakupujeme po malých čiastkach a teda v dlhodobom rozsahu za priemernú cenu. Tým eliminujeme riziko, že pri veľkom objeme investície trafíme vrchol nejakej bubliny a po následnom poklese sa budeme potiť hrôzou ešte niekoľko rokov. Ľudia sú totiž notoricky neschopní predvídať vzostupy a pády trhov, ktoré sú poháňané viac psychologickými faktormi ako racionálnymi ekonomickými úvahami. Ak si myslíte opak, možno sa budete cítiť lepšie v kasíne než v prostredí investícií.

Teraz už poznáme riziká dlhodobých, vysoko výnosných finančných nástrojov, a taktiež ako s nimi zaobchádzať. Zostáva len stanoviť požadovaný objem financií pre splnenie budúcich cieľov, samozrejme pri započítaní vplyvu inflácie, a časový horizont plnenia. Pre investičné výpočty si stiahnite kalkulačku z nižšie uvedeného webu.

ďalšie rady a tipy nájdete tu